Rose

25. listopadu 2016 v 19:00 | Neznámy |  Creepypasty SK
preklad tejto pasty. Trvalo mi to preložiť asi dva dni, tak dúfam že to oceníte. Je to viac menej slovensky, lebo mi to dlho trvalo preložiť tak ešte dlhšie by mi trvalo to znova preložiť a aspoň sa tu objaví aj niečo v slovenčine. :D :D :*


Blog, z ktorého som to prekladala- http://www.creepypasta.com/rose-2/

--Hl.adminka Chocho

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt rose creepy

"Dobre Otče, potrebujeme, aby ste s nami spolupracovali. Ak budete hovoriť pravdu, budete to mať lepšie. "Dôstojník Green usrkával kávu, bol príliš unavený na túto dobu v noci. Veci, ako je táto sa nestávali veľmi často v tomto malom meste, takže nebol zvyknutý, aby musel zostať hore celú noc. Toto je ale výnimočný prípad, prípad vraždy.

"Si bohabojný človek, dôstojník?" Pokojne sa spýtal otec McKenzie.

"Nie som si istý, čo to má dočinenia s týmto ale nie, nijako zvlášť." Dôstojník Green sa oprel o operadlo stoličky.

"Potom mi nebudete nikdy veriť. Ale ja sa nebojím. Boh vie, že som dobrý človek a že som neurobil nič zlé. "

Dôstojník Green sa napil sa kávy. "No, ak ste neurobili nič zlého, prečo proste nepoviete čo sa stalo? Kedy ste prišli do domu pána Younga? "

"Prišiel som do jeho domu asi o šiestej."

"A pozval vás?"

"Áno."

"Prečo?" Toto bude trvať celú noc, Kým dostanem niečo od toho chlapa, pomyslel si naklonil a oprel sa lakťami o stôl.

"Asi by bolo najlepšie, keby ste to počul od samotného Erica Younga."

"O čom to doriti hovoríš? Ten chlap je mŕtvy. "

"Dostal som list, v e-maile od neho pred niekoľkými dňami. Je to v mojom aute. Myslím, že by bolo najlepšie, aby ste si ho prečítali. "

Green naštvane odišiel z miestnosti. Už toho mal po krk.

O hodinu prišiel dôstojník Green s listom. Bol to jediný dôkoaz, aký sme doteraz mali. Vrátil sa k svojej stoličke, naproti Otca bez jediného slova. Chcel sa napiť z kávy, no uvedomil si, že je studená.

"Milý otec McKenzie,

Je to už nejaký čas, čo som naposledy išiel do kostola. Asi 20 rokov. Ale teraz potrebujem vašu pomoc. Nie som hrdý na to, čo som urobil, ale vtedy som si myslel že to nikomu neublíži. Vysvetlím to:

Bol som lovec duchov asi 10 rokov. Ale bolo to len akože. Len som mal ísť do domu cudzích ľudí, a zahrať scénu s mojími prístrojmi a potom povedať, že sa netreba čoho báť. Oni mi poďakujú, zaplatia a potom odídem. Pokiaľ budú nalihať, že tam niečo naozaj je, vyvesím krížiky, spálim nejaké veci a zakričím nejaké keci ako napríklad: " Ak sú tu nejakí duchovia, prosím odídte." Jednoduché. Viem, že som falošný, ale aspoň sa ľudia upokoja a jednoducho žijú ďalej svoj život. Viem že duchovia neexistujú, ale človek sa musí niečím živiť.

Aź dokým som odstal telefonát od źeny menom Penny Hutchins pred niekoľkými týždňami. Povedala mi, že u nej strašý duch, a počula o mne ževraj som najlepší. Zdalo sa, že je veľmi vystrašená. Ubezpečil som ju, že jej pomôžem, a že duch hneď zmine. Povedal som jej, že nabudúci týždeň mám voľný. Ona len povedala: "prosím, poponáhľajte sa."

Keď som prišiel do jej domu, vybral som si svoje vybavenie. Povedala mi, že mi zaplatí hocijakú čiastku, Nenápadne mi ukázala 1000 dolárov.

Zobral som si svoj falošný EMF a začal chodiť po dome. Povedala mi,že mám ísť do kúpeľne, pretože tam sa toho najviac deje. Otec, akonáhle som vstúpil do tej miestnosti úplne ma zamrazilo zo strachu, a čiastočne vzhľadom k aktuálnej teplote v miestnosti. Chystal som sa povedať, že na toto by si mala zavolať niekoho iného. Otočil som sa, a tam stála Penny. Dvere sa za ňou zabuchli. Oči sa jej prevrátili dozadu a úsmev sa jej začal do široka roztvárať.

Nosím dlhý náhrdelník s krížikom, len tak pre efekt, no v tej chvíli som mal pocit, že to bola jediná vec, ktorá ma mohla zachrániť. Upustil som meter EM. Začal som cúvať a vykrikovať, nech ju duch opustí. Moje päty narazili do vane. Nemal som kam ísť. V tej chvíli som si len pomyslel: No kurva. Vrhla sa na mňa. Jej koža bola úplne biela. Jej telo vyzeralo ako bez života. Sklonil som sa a utekal k dverám. Vrazil som ramenom do dverí tak tvrdo, ako to len šlo, ale tie sa ani nepohli. Penny, alebo čokoľvek v Penny ku mne začalo kráčať. Začal som búchal na dvere a volať o pomoc. Siahla po mne. Snažil som saju odstrčiť, ale ona ma chytila za zápästie. Kričal som ako malé dievča, ťahal som a škrabal, ale jej stisk bol príliš silný. Kopol som ju do brucha a ona spadla do vane, pričom zhodila so sebou záves. Pozrel som sa na moju ruku. Moja koža bola úplne biela od končekov prstov až po mojom lakti. Začal som pociťovať závraty. Omdlel som.

Keď som sa prebral, Penny stála rovno nadomnou. "Eric?" Povedala. "Eric, hovor so mnou! Si v poriadku?"

Penny bola normálna a moja ruka mala normálnu farbu.

"Čo sa stalo?" Spýtal som sa.

"Čo sa stalo je, že ste ma vyliečil!" Vykríkla, a začali sa jej valiť slzy od radosti.

Nevedel som, čo na to povedať. Nemohol som úplne spracovať čo sa stalo. "Ja ... ja tomu nerozumiem," vyprskol som.

" Poďte do kuchyne. Máte radi čaj? " Išiel som za ňou chodbou a sedol som si ku kuchynskému stolu. Musel som sa upokojiť. Nemohol som ju nechal vedieť, že to nie je len ďalší deň v živote lovcov duchov. Nechcel som, aby som stratil tých 1.000 $.

"Takže ten duch ..." snažil som sa pokojne hovoriť, "Čo sa to dialo vtedy v kúpelne?" "Penny sa na mňa s hrôzou pozrela."Ach, bolo to hrozné.Tá miestnosť bola ďaľšou minútou chladnejšia a chladnejšia. Nespala som celé dni, ale som si istá, že takéto prípady riešite určite každý deň."

"Áno, samozrejme. Dokonca minulý mesiac som riešil niečo podobné." Ja viem, som veľký klamár a vďaka tomu som sa ocitol v týchto sračkách."

Penny mi naliala do poháriku teplý čajík. Snažil som sa reagovať tak normálne, ako je to možné, ale moja myseľ bola niekde inde...Ale skúsil som nadviazať tému. "Tak aké veci robil tento duch...teda ako veľmi bol nebezpečný?" Spýtal som sa.

Penny si odpila od čaju a pozrela sa až na dno. "Naozaj som ... nechcem už biac prežiť tú hrôzu. Prepáč. Bolo to jednoduchona mňa príliš veľa. "

"Rozumiem." Pozrel som sa na šálku. Bola ešte z polovice plná. Pokračovali sme v rozhovore, ako som sa snažil piť svoj čaj rýchlejšie. Ukázalo sa, že Penny mala tri deti, všetky vyrástli a odsťahovali sa. Ona sa presťahovala do tohto domu a o niekoľko dní to začalo... Jej deti si mysleli že sa zbláznila a preto s ňou teraz už skoro nikdo nieje v kontakte. Penny nemohla byť staršia ako 60 rokov.

Píšem vám, otče, pretože tento duch je teraz so mnou. Niečo sa stalo, keď ma Penny chytila za rameno. Cítim prítomnosť tohto ducha po celú dobu.

Veľa som o tom zistoval a prišiel som na toto:

Mohlo to byť niekedy okolo 1800r. Ona, teda ten duch malého dievčatka žilo v dome s otcom. Takýto je príbeh: Začne na ňu kričať. Ona kričí na neho. On ju chytí a hodí ju na podlahu. Ona plače. On ju zdvihne z podlahy za rameno a hodí ju do kúpeľne, zavrel dvere.

O niekoľko dní neskôr, jej otec otvára dvere. Ta dievča vyzerá choro, alebo aj mŕtvo. Všade okolo nech boli namalované obrázky. Vyzeralo to ako keby ľudia požierali iných ľudí. Jej otec je vydesený. Vybehne z miestnosti, ako sa smeje a zabuchne dvere.

Otec privolal lekára, aby zistil čo je s jeho dcérou. Lekár otvorí dvere. Skoro všetky vlasy si odtrhala. Steny boli pokryté viacej maľbami. Dievča sa pozrie na doktora. Zaútočí na neho. Lekár ustupuje a zabuchne dvere. Lekár a otec tam len stoja, úplne zmrazení.

Vždy keď som sa prebral z mojich častích kómat, ocitol som sa vždy v inej časti domu. Niekedy počujem v hlave jej hlas. "Pomôž mi." Bojím sa že mi niečo urobí. Alebo si dokoca ja niečo urobím, lebo už z toho zaćínam šalieť. Potrebujem vašu pomoc, Otče. Viem, že keď sa ma Penny dotkla, preniesla na mňa jej kliadbu, alebo si to nazvite ako chcete. Nemôžem sa pohnúť z domu. Keď som bol v bezvedomí, pravdepodobne som si pokazil mobil a bojím sa prísť s niekým do kontaktu, aby to odomňa nechytil.

Viem, že som zlý človek, viem, že som spravil veľa chýb, ale nemyslím si, že si toto zaslúžim. Ak je toto trest od Boha za to, že som ľudom kradol peniaze, tak by som sa chcel ospravdelniť. Potrebujem aby ste prišiel sem, do môjho domu. Prosím rýchlo než bude neskoro.

Eric Young

Dôstojník Green dočítal poslednú stranu. "Chcete aby som uveril, že tento človek bol posadnutý diablom?"

"Nie. Nikdy som nepovedal aby ste mi veril, ale toto je môj skutočný príbeh."

Dôstojník Green len niečo naštvane zamumlal, poskladal list do tašky a odišiel z miestnosti.

"Počul si to kravinu?!" Green sa spýtal jeho partnera Warrena, ktorý bol celý čas pozoroval rozhovor za zrkadlom.

Eric bol mladý muž. Nemal viac ako 35. Nemal žiadnu ženu ani deti. Jeho matka zomrela keď bol ešte dieťa a jeho otec býval vo vedľajšon kontinente. Nemal ani žiadnych priateľov, keď mal prácu ako lovec duchov.

Dôstojník Green tam bol celú noc, takže bol prvý komu Otec McKenzie zavolal na 911. Keď sa dostavili k miestu vraždy, telo tam stále bolo. Ležalo na podlahe v kúpelni, ústa vysmiate a v nich veľa krvi. Jeho oči boli vypadalé z dulkov a len tak sa povalo na jeho tvári, zapadnuté v lícnich kostiach.

"Poďte sem! Toto musíte vidieť." Tony Walker, lekársky výskumník skúmal práve Ericove telo. "Obidve nohy, kompletne rozhryzené. Túto si skoro už aj odtrhol."

"Č-čím?" S hrôzou sa spýtal Green.

"Zubami. Tento chlapík si odhrýzol vlastnú nohu svojimi zubami. Divné, že?"

"Možno by sme to mali nahlásiť vyššej moci...?" Zarozmýšlal sa Green.

"Nie, to je v poriadku. Len sa zbláznil a umrel na vykrvácanie. Koniec príbehu. Žiadni vrah," podotkol Warren.

Green musel odvrátiť pohľad. Otočil sa a začal sa prechádzať po dome, opatrne, aby nestúpil po rozbitom skle. Prišiel do pracovne a začal prehľadávať stôl. Našiel tam list a začal ho čítať.

"Drahý Otec McKenzie,

Bolo to pár dní do zadu čo som vám poslal list a vy ste mi ešte neodpovedali. Veci sú na tom horšie a horšie. Potrebujem aby ste mi pomohli najskôr, ako to len ide. Každou sekundou strácam kontrolu nad svojím telom.

Pezvedomia sú horšie. Začínam mať problém rozlišovať vízie od reality. Začínam vidieť veci, veci ako keby som bol v tele toho dievčaťa. To hrozné dievča. Nechápem prečo mi to robí. Čo odomňa chce. Ale potrebuje pomoc. JA potrebujem pomoc! Mal som ešte dve vízie odkedy som vám minule písal.

Otec to vzdal s zachraňovaním jeho dcéry. Nechcel aby sa o tom celom incidente niekdo dozvedel. Znova otvoril dvere dvere od kúpeľne. Nebola na tom o moc horšie. Hladovela a tak sa jej rýsovali detaili kosti pod kožou. "Oci?" Zasmiala sa. Otec ju vytiahol pred dom. Dievča sa naňho pozrelo.

"Ocko...?" Jej tón hlasu vyznel trocha vystrašene, úplne inak ako vyznela predtým. "Ocko čo sa stalo? Čo sa deje?" Začali jej tiecť slzy po tváry.

"Rose?" Povedal. "Zlatíčko, si v poriadku?"

Jej oči sa prevrátli dozadu. Predtým, ako mohol vôbec reagovať, ona...ja... som ho ohryzol. Kričal. Som v temnote. Smejem sa. Len sa smejem.

Snažil som sa násť viac informácii o Rose. Kto to vlastne bol, ale nič som nenašiel. Môj počítač stávkuje, takže sa to asi nedozvediem. Myslel som si, že keby som o nej vedel viac, tak by som jej mohol pomôcť, ale tá nádej je preč.

Je to viac a viac tažšie písať. Cítim Rose v mojej hlave. Úkázala mi ešte jednu víziu- dúfam že je to posledná. Nemôžem to vysvetliť. Mám stále viac a viac hrýzancov okolo mojich prstov a členkov. Nejdeol som dni. Prosím, otče. Prosím vás, pomôžte mi. Potrebujem aby ste o tomto počuli a aby ste mi pomohli. Prosím rýchlo."

Tento list nemal poštovú známku. Nestihol ho ani dokončiť. Green sa zhlboka nadýchol.

"Čo je to?" Spýtal sa Warren.

"Je to ďalší list o duchovi. Myslím, že máš pravdu, zbláznil sa."

Dôstojník Green a dôstojník Perry sa vrátili na stanicu. Perry si dal šálku kávy. Dôstojník Green išiel najprv do jeho kancelárie. Veľa toho hľadal, čo sa dialo medzi rokami 1850 a 1920. Našiel dokument o dievčati menom Rose. Z toho sa jedine dozvedel, že Rose Walkerová je nezvestná od 17 decembra (prosinec) 1897. Čo ho udivilo bolo, že správa o nezvestnosti bolo podaná jej učiteľkou, nie otcom. Green si uskrol z kávy. Pripravoval sa na zdlhujúci rozhovor s Otcom McKenzieom.

"Povedzte mi, čo sa stalo, keď ste priśli do domu pána Younga. Verím vám. Teraz už áno!"

"Dobre...tu je pravda. Keď som prišiel do domu Erica, nikdy mi neotvoril dvere. Bolo otvorené zvnútra. Všetko bolo rozhádzané a porozbíjané, ako ste mohli vidieť. Započul som kričanie, vychádzajúce z kúpeľne. Rýchlo som vybehol po schodoch. Rozrzil som dvere . Eric tam ležal na zemi a hrýzol si členok. Ten duch mal nad jeho telom veľkú moc a tak som zakročil ihneď. Vytiahol som bibliu a svätenú vodu. Chytil som sa ho za rameno, zatiaľ čo som druhou rukou čítal riadky biblie. Eric sa zaćal vracať, ale bol trocha vystrašený. Snaźil som sa ho utešiť, ale on naďalej kričal. 'Čo si mi to urobil?!' Stále opakoval. Potom si vyškriabal oči a ja som musel odvrátiť pohľad. Potom som vás zavolal,911. Nemyslím si, že som preňho mohol viac urobiť."

"Dobre teda, môžete ísť. Naštval sa a zabil sa." Oprel sa o stoličku Green.

"Vy viete, že sa to tak nestalo."

"Viem, ty to vieš. Nemýslím že tomuto niekdo iný uverí. I keď by si prečítali listy.

"To je pravda."

Green ustúpil a ukázal na východ. Chcem otca vyprevadiť.

"Dôstojník?"

Green sa otočil a spýtal sa. "Áno, otče?"

Otec McKenzie mu potriasol rukou. Green sa naňho usmial.

"Je mi to ľúto, dôstojník."

Zrazu v Greenových očiach ako keby zablisol strach. Snažil sa ruku vynať zo zovretia, ale jeho stisk bol silnejší. Slzy sa začali valiť Greenovi po tvári. Jeho ruka zbledla a jeho prsty boli úplne biele.

"Je mi to veľmi ľúto."
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 ┼Lady de Vampire Victoria┼ | Web | 25. listopadu 2016 v 19:13 | Reagovat

nádherné

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

!!!!!

Ak uvidíte na niekoho blogu, wattpade, či inde odkopírovaný text od slova do slova z môjho, nebojte sa mi napísať. Najlepšie do komentu alebo na wattpad. Kedykoľvek a kdekoľvek. Ďakujem Plačící



NevinnýZaloženie blogu: 20. listopad/november Úžasný